Falošná rodinná solidarita daňového bonusu a rodičovských dôchodkov

Daňový bonus tento rok končí, rozhodli tak bývalé vlády pánov Matoviča, Hegera a Ódora

Bývalé vlády zvýšili v roku 2022 daňový bonus na 140 eur mesačne na dieťa, avšak len na prechodné
obdobie dvoch rokov, pričom toto dočasné zvýšenie skončí 31. decembra 2024. Toto opatrenie
výrazne zaťažilo rozpočty samospráv. Zatiaľ čo rodiny s nadštandardnými príjmami získali vďaka
daňovému bonusu vyššie príjmy, pre stredne a nízkopríjmové rodiny, ako aj pre rodiny bez detí,
priniesol tento krok nárast výdavkov. Zvýšené výdavky sa prejavili vo forme vyšších poplatkov zo strany
samospráv a v obmedzeniach alebo rušení služieb, ktoré tieto samosprávy poskytujú.
„Toto opatrenie nepomohlo tým, ktorí si daňový bonus nemôžu uplatniť, alebo ktorých príjmy sú príliš
nízke. Nepodporilo najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, ako sú jednorodičovské domácnosti,
rodiny ohrozené príjmovou chudobou či sociálnym vylúčením, rodiny odkázané na náhradné výživné,
opatrovateľský príspevok, invalidný alebo starobný dôchodok či dávky v hmotnej núdzi. Daňový bonus
je výhodný predovšetkým pre ľudí s nadštandardnými príjmami, ktorým štát z verejných financií ešte
viac pridal na výchovu detí. Bývalá vláda, zložená z kresťanských a liberálnych politikov, obhajovala
toto opatrenie tvrdením, že každé dieťa na Slovensku dostane 200 eur mesačne. Realita však ukázala,
že plný nárok na 200 eur malo len 55 % detí z celkového počtu viac ako 1,1 milióna detí. Zároveň
takmer štvrtina pracujúcich rodičov nemá nárok na plnú sumu daňového bonusu,“ uviedol Martin Halás.

Opatrenie, ktoré malo posilniť rodinnú politiku štátu, v skutočnosti ešte viac prehlbuje diskrimináciu
menej rozvinutých regiónov Slovenska. Regionálne rozloženie ukazuje výrazný nepomer medzi
väčšinou krajov a Bratislavským krajom. Napríklad v Prešovskom kraji je tento nepomer v neprospech
„východniarov“ až trojnásobný, zatiaľ čo v Košickom a Banskobystrickom kraji je dvojnásobný.*

Rodičovské dôchodky pomáhajú najmä seniorom nadštandardne zarábajúcich detí

Podobný problém vidíme aj pri rodičovských dôchodkoch. Nie sú totiž adresované všetkým seniorom
– rodičom, ktorí vychovali deti, ale iba tým, ktorých deti majú dostatočné príjmy. Zvýhodňovaní sú
najmä seniori – rodičia detí s nadštandardnými zárobkami, keďže výška rodičovských dôchodkov závisí
od príjmov ich detí. Naopak, rodičia detí, ktoré pracujú za nižšie mzdy, sú v tomto systéme
znevýhodnení. Diskriminované sú tiež rodiny so zdravotne postihnutými deťmi alebo tie, ktorých deti
pracujú v zahraničí. Tento systém nespravodlivo odmeňuje seniorov s práceschopnými deťmi, ktoré
pracujú na Slovensku za nadštandardných podmienok, zatiaľ čo ostatní seniori sú znevýhodňovaní.
Náklady na tieto dôchodky sú pritom hradené z verejných zdrojov, ktoré platíme všetci.
„Riešením by bolo zrušenie rodičovských dôchodkov v súčasnej forme a ich nahradenie trvalým
navýšením starobných dôchodkov pre všetkých rodičov, ktorí vychovali deti. Navrhujeme preto
dorovnanie starobných dôchodkov pre tých starobných dôchodcov, ktorým je znížený starobný
dôchodok z dôvodu znížených odvodov počas materskej a rodičovskej, a to tak, aby osobný
dôchodkový bod, počas trvania materskej a rodičovskej, bol vypočítavaný z priemerného platu
starobného dôchodcu, ktorý poberal v priebehu dvoch rokov pred nástupom na materskú a/alebo
rodičovskú. V prípade starobných dôchodcov, ktorí v danom období pre nástupom na materskú
a/alebo rodičovskú nepracovali, navrhujeme ponechať súčasný spôsob výpočtu dôchodkového bodu.
Takéto opatrenie by zároveň prispelo aj ku konsolidácii verejných financií a zlepšilo finančnú
udržateľnosť Sociálnej poisťovne,“ dodáva Martin Halás.

Falošná rodinná solidarita daňového bonusu a rodičovských dôchodkov

„Rodinná solidarita nefunguje na základe závažnosti problémov, ktorým rodiny čelia, ale na základe
ich majetku. Bohaté rodiny si dokážu pomôcť aj pri vážnych ťažkostiach, zatiaľ čo chudobné rodiny si
často nedokážu poradiť ani s menšími problémami. Opatrenia, ako daňový bonus a rodičovský
dôchodok v súčasnom nastavení, sú toho jasným príkladom. Neprimerane zvýhodňujú ľudí s vyššími
príjmami, pričom znevýhodňujú tých so strednými, nízkymi alebo žiadnymi príjmami. Tieto opatrenia
prehlbujú chudobu, zhoršujú regionálne rozdiely a diskriminujú rodiny so strednými a nižšími
príjmami, najmä jednorodičovské domácnosti. Súčasne prehlbujú sociálne nerovnosti. Bývalé vlády
vedené pánmi Matovičom, Hegerom a Ódorom týmito opatreniami vytvorili kastový systém, v ktorom
sú rodiny s vyššími príjmami ešte viac odmeňované z verejných peňazí, zatiaľ čo chudobné rodiny sú
ešte viac znevýhodňované. Takto sa realizovala sociálna politika štátu počas vlády kresťanských a
liberálnych politikov v rokoch 2020 až 2023,“ uviedol Martin Halás.

Návrh na zavedenie ekonomického životného minima

Namiesto končiaceho daňového bonusu navrhujeme zaviesť podmienený príjem vo forme tzv.
ekonomického životného minima, ktoré by reflektovalo reálne výdavky domácností. S týmto návrhom
prišla aj Národná banka Slovenska (NBS). Ekonomické životné minimum by zreálnilo súčasný systém
a zároveň zohľadnilo kúpnu silu domácností. Mesačná výška ekonomického životného minima by
nemala byť nižšia než hranica chudoby pre jednoosobovú domácnosť v aktuálnom alebo
predchádzajúcom kalendárnom roku.

„Zavedenie ekonomického životného minima by pomohlo najmä nízkopríjmovým domácnostiam
ohrozeným chudobou a zároveň by podporilo domácu spotrebu, čo by malo pozitívny vplyv na verejné
financie aj rast HDP. Výpočet tejto dávky by sa mohol zakladať na položkách spotrebného koša
domácností, zahŕňajúcich nevyhnutné a skutočné mesačné výdavky, ako sú potraviny, nápoje,
bývanie, energie, zdravotná starostlivosť, doprava, vzdelanie a ďalšie základné potreby. Tento návrh
by prispel k lepšiemu nastaveniu a reálnemu fungovaniu sociálnych dávok, čím by výrazne pomohol
domácnostiam žijúcim na hranici chudoby. Súčasné životné minimum ovplyvňuje výpočet približne
60 rôznych dávok v sociálnom systéme, predovšetkým dávok pre rodiny. Štát musí začať prioritne
podporovať skutočnú rodinnú politiku, nie falošnú solidaritu, ktorá uprednostňuje len bohatších,“ uviedol Martin Halás